Už roky vieme, že nálož pod 5-hektárovým územím ohrozuje pitnú vodu pod Žitným ostrovom, môže zamoriť najväčšiu zásobáreň pitnej vody nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe. Preto neustále musíme pripomínať neodbornosť Jána Budaja a nezodpovednosť Tomáša Tarabu, a poukazovať na ignorantský prístup oboch šéfov envirorezortu, a hlavne na nezáujem, akým ministri životného prostredia k otázke sanácie vrakunskej skládky doteraz pristupovali.
Z obviňovania predchádzajúcich ministrov z nečinnosti sa na Slovensku stala celkom obľúbená politická disciplína. Problém nastáva vtedy, keď aktuálni ministri neprinášajú nové a lepšie riešenia.
Ján Budaj na kľúč pripravený projekt tzv. enkapsulácie, ktorý na svojom stole našiel, nakoniec zmaril, a sanáciu nezahájil ani Tomáš Taraba.
Obyvateľom Vrakune, Podunajských Biskupíc a Žitného ostrova nezáleží na tom, či Tomáš Taraba použije enkapsuláciu alebo termickú desorpciu, im záleží len na tom, aby toxické látky zo skládky nezamorili vodu v studni.
Zdá sa, že to môže nastať vtedy, keď rezort opäť povedie Maďar.
Lebo Vrakuňa nie je otázkou technológie a peňazí, ale politickej vôle.